Lúky
Čo to lúka je a ako vyzerá, nemusím asi vysvetľovať nikomu. Každý má o lúkach svoju predstavu.
Definícia hovorí, že lúka je vegetačná formácia bez drevín, ktorú tvoria prevažne trávy a rôzne byliny. Lúky delíme na prirodzené, alebo umelo vytvorené človekom niekde v parkoch. Ja sa chcem zamerať na lúky prirodzené, ktoré vytvorila sama príroda. Podľa toho, v akom teréne sa nachádzajú, ich rozlišujeme na suché a mokré. Suché sú prevažne kamenisté s malým množstvom vlahy a mokré majú nadbytok vlahy alebo vysokú hladinu spodných vôd. Podľa druhu vegetácie rastúcej na lúkach, ľahko zistíme, o aký typ lúky ide.
Ďalším faktorom rozmanitosti lúk je prírodné prostredie. Podľa toho rozoznávame:
- lúky alpínske - horské,
- lúky pobrežné - nachádzajúce sa vo vnútrozemí,
- lúky zaplavované - s vysokým množstvom vlahy vďaka pravidelným záplavám,
- step - s malým množstvom zrážok alebo pravidelnými požiarmi,
- lesostep - prechodná oblasť medzi lesom a stepou.
Mňa na lúkach fascinuje ich rozmanitosť. V rozličných ročných obdobiach tá istá lúka vyzerá úplne inak. Spôsobuje to hlavne vegetácia, čiže rozmanitosť kvetov a tráv, ktoré kvitnú v rozličných časových úsekoch. A pri kvetoch sa zastavím. Nielen, že z pohľadu na krásne rozkvitnutú lúku si odnesieme peknú spomienku, ale lúka ako taká má obrovský význam pre naše zdravie, duševné i telesné. Mnohé bylinky na lúkach sú liečivé. Bylinkový čaj, ktorý si pripravíte sami z vlastnoručne nazbieraných bylín, má nielen inú chuť, než kupované v obchode alebo v lekárni, ale aj účinok. Sila prírody sa v tomto smere prejaví naplno.
Pri zbieraní liečivých bylín si však musíme uvedomiť jednu vec. Kde sa práve nachádzame? Nie sme náhodou v chránenej krajinnej oblasti alebo prírodnej rezervácii, či národnom parku? Na týchto miestach je zber liečivých rastlín obmedzený, alebo úplne zakázaný. Pred tým, než odtrhneme nejakú bylinku, je potrebné, aby sme si o nich niečo naštudovali. Nie každý kvet, hoci nie je v chránenom území, trhať môžeme. Našou ľudskou činnosťou sme spôsobili, že máme na Slovensku množstvo chránených alebo ohrozených druhov rastlín. Určite vám nemusím predstavovať plesnivec alpínsky. Aj malé deti vedia, že je to chránená rastlina. Pre ľudí sa plesnivec stal taký obľúbený, až ho skoro vyhubili. Pritom je to liečivá rastlina, veľmi silný antioxidant.
A ešte som nespomenula to najdôležitejšie. Mnoho kvetov je medonosných. Úbytok kvetov zapríčiňuje skutočnosť, že včely nemajú čo opeľovať. Chybu robíme aj pri kosení lúk. Plošné kosenie zapríčiňuje, že kvety nemajú možnosť rozmnožiť sa, pretože sú pokosené ešte počas kvitnutia. V minulosti ľudia využívali tzv. šachovnicové kosenie. To znamená, že nepokosili celú lúku, ale vynechali určité časti, aby mala vegetácia možnosť rozmnožiť sa. Pripomínalo to šachovnicu. Nádherný príklad takéhoto kosenia som videla u našich susedov na Morave na zámku Milotice. Doteraz tam záhrady kosia takýmto spôsobom.
Byliny rastúce na lúkach sú vynikajúcou potravou aj pre hospodárske zvieratá a záleží od nich kvalita mäsa a hlavne mlieka. V tomto smere v Európe vedie rebríček kvality určite alpské mlieko a z neho vyrobené mliečne výrobky. Vďaka čomu? Vďaka bylinkám rastúcim na lúkach, na ktorých sa dobytok pasie. Bez zásahu človeka, bez chemických postrekov. Je to čistá príroda.
Tento rok ma ale prekvapil, na jednej mojej obľúbenej lúke, úbytok chránených vstavačov a vstavačovcov - voľne rastúcich druhov orchideí, ktoré práve v tomto období kvitnú. Príčinou boli premnožené hraboše. Neskutočné množstvo dier v zemi sa nedalo prehliadnuť. O tom, čo takýto tvor dokáže urobiť, sa každoročne presviedčam v záhrade, kde mi ničia úrodu. Polia im už nestačia, presunuli sa do záhrad a na lúky susediace s poľami. Aj poľnohospodári ich premnoženie vnímajú ako veľký problém, lebo im spôsobujú škody na úrode. A podľa mojich tohtoročných skúseností aj na chránených druhoch rastlín. Chemická likvidácia hrabošov bola zastavená kvôli rastúcemu úhynu vtákov, ktoré buď skonzumovali jed, alebo hrabošov, ktorí boli týmto jedom otrávení. Prirodzených nepriateľov hrabošov ubúda. Čo v takomto prípade robiť? Nechať hraboše svojmu osudu, nech ničia úrodu a rastliny na lúkach? Alebo ich chemicky odstrániť a ohroziť, alebo vyhubiť vtáky?
Podľa mňa za premnoženie hrabošov môžeme zasa my, ľudia. V minulosti sa na dedine chovali v každej domácnosti domáce zvieratá. Ľudia zbierali na poliach zvyšky, ktoré tam zostali po kosení. Nakŕmili tak domáce zvieratá a pôda bola očistená od zvyškov. V dnešnej dobe to tak nie je. Všetko, čo na poli zostane, poľnohospodári zaorú, aby sa zvýšila kvalita pôdy. Pôda je spokojná, ale spokojné sú aj hraboše. S množstvom slamy im na poli zostanú aj zvyšky úrody. Ľudia si ju pozbierať nemôžu, bola by to krádež. Tak sa nám premnožujú hraboše a spôsobujú škody všade, kde sa dá. Niekde sa stala chyba. Kde? Popremýšľajme!
Iveta Cholevová
Zdroj použitých informácií: FILIT