Z okolia Bánoviec nad Bebravou

     Aká je príroda na Slovensku krásna, sme sa boli presvedčiť aj tento víkend. Hoci nám počasie veľmi neprialo, z času na čas mrholilo a na niektorých miestach aj výdatne pršalo, nás to neodradilo. Preto vám môžem niekoľkými fotografiami priblížiť krásy Slovenska z okolia Bánoviec nad Bebravou.

     A naozaj bolo na čo sa pozerať. Ako prvú sme navštívili vodnú nádrž Prusy. Kvôli nepriaznivému počasiu sme stretli iba troch kúpajúcich sa, o to viac sa v tejto lokalite páčilo rybárom, ktorým dážď absolútne neprekážal. Vodná nádrž nie je veľmi široká, ale zato dlhá asi 1,5 km. Po hladine si pokojne plávali kačky a pri okraji dokonca kvitli lekná. Voda bola priehľadná ako sklo. Keby som mala so sebou plavky, hneď by som si išla zaplávať.

     Návštevu jazera sme kvôli hustému dažďu ukončili a po kamennej ceste sme sa lesom vybrali smerom k Bánovciam nad Bebravou. Na konci cesty nás čakal pohľad na objekt, z ktorého sa vypínali tobogány. Ako sme neskôr zistili, išlo o termálne kúpalisko. Miesto, na ktorom sa nachádza, je naozaj veľmi pekné. Neviem, či to bolo kvôli nepriaznivému počasiu alebo pandémii koronavírusu, ale kúpalisko bolo zatvorené. Z tohto miesta sme si však odniesli pekné spomienky na prekrásnu prírodu.

     Ale nie až tak moc ďaleko. Asi 5 km za obcou, na kopci, sa nachádza mohyla na pamiatku padlých hrdinov SNP, Jankov vŕšok. Samozrejme, museli sme navštíviť aj toto miesto. Okrem toho, že sa tu nachádza múzeum, bunkre, amfiteáter a konajú sa tu rôzne spoločenské akcie, toto miesto je aj prírodnou rezerváciou. Je súčasťou Strážovských vrchov a nachádza sa v nadmorskej výške 533 metrov nad morom. Ako som sa dozvedela z náučných tabúľ, rastie tu množstvo chránených vstavačovitých rastlín, ako je napríklad vstavač purpurový.

     Z tohto miesta musia byť na okolie veľmi pekné výhľady. Kvôli nepriaznivému počasiu sme si ich ale veľmi neužili. Opäť začalo pršať a aj stmievať sa, tak sme našu expedíciu za krásami Slovenska ukončili a pobrali sme sa domov. Na ceste naspäť sme ešte navštívili rozhľadňu pri obci Urmince. Pohľad z nej stál za to a uviedol nás do miernej nostalgie. Videli sme až domov. V diaľke sa týčil kopec Záruby, najvyšší v Malých Karpatoch. Urobili sme poslednú fotografiu a síce za nepriaznivého počasia, ale s hlavou plnou nových a pekných zážitkov sme zamierili domov.