Lesy
Hovorí sa o nich ako o pľúcach zeme. Lesy plné stromov - listnaté, ihličnaté, zmiešané. Ťažko si vybrať, ktoré sú krajšie. Záleží to možno od aktuálnej nálady. Ja osobne mám najradšej dubovo-borovicové. Možno preto, že sa nachádzajú v blízkosti môjho bydliska a môžem si tam užívať hubárčenie. A to vôbec nehovorím o iných prioritách, ktoré lesy majú. Ja tomu hovorím terapia zeleňou. Prechádzky v lese sú pre mňa ako balzam na dušu. Práve som si zaspomínala na obdobia, ktoré neboli v mojom živote tie najkrajšie. Všetky som trávila v lese. Naozaj mi "duch lesa" pomohol svojou neskutočnou silou. Je to niečo, čo nevidíme, nechytíme do rúk, ale precítime to do hĺbky kostí.
V tejto koronakrízou poznačenej dobe si prínos lesa na ľudský organizmus uvedomujeme asi všetci. Nákupné centrá sme vymenili za pobyt v prírode. Taký pohyb turistov lesy nezažili už mnoho rokov. Do prírody nás láka aj pekné počasie, pri ktorom si tieto chvíle užijeme ešte viac. Turisti, cyklisti, bežci, alebo tí, čo sa iba prechádzajú, navštevujú vyhliadky, zrúcaniny hradov, títo všetci zaplnili prírodu. Ľudia oddychujú na lúkach a užívajú si zeleň a slniečko. A samozrejme kyslík. Aj mozgovým bunkám treba zabezpečiť "potravu". Skrátka, znova sme objavili les.
Lesy nám ponúkajú zo seba to najlepšie a my si to vychutnávame. Otázka je, čo ponúkneme lesom my? Častokrát nič dobré. Hovorím napríklad o odpadkoch, ktoré v nich zanecháme. Netvrdím, že z lesa robia smetisko všetci, ale mnohí áno, podľa množstva "darov", ktoré po sebe v lese zanechajú. Zamyslime sa! Chceme aj zajtra ísť na nejaké pekné miesta? Chceme si aj budúci týždeň oddýchnuť v prírode a načerpať energiu pre ďalší náročný pracovný týždeň? Chceme aj o mesiac nakŕmiť naše mozgové bunky kyslíkom? Asi áno. Ten, kto má prírodu naozaj rád, dáva to najavo svojimi činmi.
Dobíjajme si preto v prírode baterky tak, aby z toho mali pôžitok aj tí, ktorí tam prídu po nás a les sa nám za to odvďačí pri ďalšej návšteve. Ako? To už si musí uvedomiť každý sám. Ja mám les naozaj rada. A že sa mi za to odvďačuje, si uvedomujem pri každej jeho návšteve. Tento rok som našla prvé huby ešte v marci. Objavila som mnoho miest, kde si môžem nazbierať liečivé bylinky na čaje, ktoré pomohli mne a aj mnohým ľuďom z môjho okolia. Aj lesná zver si už na mňa zvykla. Minule okolo mňa prebehlo stádo muflónov, ako by som bola neviditeľná. Toto sú skutočné dary, ktoré od lesa dostávam a s veľkou úctou k prírode prijímam. Ďakujem za každú chvíľku, ktorú v lese strávim, pretože je veľkým prínosom pre môjho ducha a nevyčerpateľným zdrojom inšpirácií pre môj život.
Iveta Cholevová